Klimatické zmeny sú jedným z najdôležitejších globálnych rizík, ktorým naša moderná spoločnosť čelí. Klimatické zmeny majú trvalý a ničivý vplyv na našu spotrebu a výrobné vzorce, no v rôznych regiónoch sveta sú klimatické zmeny výrazne odlišné. Hoci je historický podiel ekonomicky zaostalých krajín na globálnych emisiách uhlíka zanedbateľný, tieto krajiny už znášali vysoké náklady na zmenu klímy, ktoré sú zjavne neprimerané. Extrémne poveternostné javy majú vážne dôsledky, ako sú veľké suchá, intenzívne vysoké teploty, ničivé záplavy, veľký počet utečencov, vážne ohrozenie globálnej potravinovej bezpečnosti a nezvratné vplyvy na pôdu a vodné zdroje. Abnormálne poveternostné javy ako El Nino sa budú vyskytovať aj naďalej a budú čoraz vážnejšie.
Podobne v dôsledku klimatických zmien,ťažobný priemyseltiež čelí vysoko realistickým rizikovým faktorom. Pretožebaníctvoa výrobné oblasti mnohých projektov rozvoja baní čelia riziku zmeny klímy a budú čoraz zraniteľnejšie pod neustálym vplyvom nepriaznivých poveternostných udalostí. Napríklad extrémne poveternostné podmienky môžu ovplyvniť stabilitu hrádzí odkaliska a zhoršiť výskyt nehôd pretrhnutia hrádzí odkaliska.
Okrem toho výskyt extrémnych klimatických javov a meniace sa klimatické podmienky vedú ku kritickému problému globálnych zásob vodných zdrojov. Zásobovanie vodnými zdrojmi nie je len dôležitým výrobným prostriedkom v banských prevádzkach, ale aj nevyhnutným životným zdrojom pre miestnych obyvateľov v banských oblastiach. Odhaduje sa, že značná časť oblastí bohatých na meď, zlato, železo a zinok (30 – 50 %) má nedostatok vody a tretina svetových oblastí ťažby zlata a medi by mohla dokonca zaznamenať zdvojnásobenie krátkodobého rizika spojeného s vodou. 2030, podľa S & P Global Assessment. Riziko spojené s vodou je obzvlášť akútne v Mexiku. V Mexiku, kde ťažobné projekty súťažia s miestnymi komunitami o vodné zdroje a prevádzkové náklady baní sú vysoké, môže mať vysoké napätie vo vzťahoch s verejnosťou vážny dopad na ťažobné aktivity.
Aby sa ťažobný priemysel vyrovnal s rôznymi rizikovými faktormi, potrebuje udržateľnejší model ťažobnej výroby. Nie je to len stratégia vyhýbania sa riziku prospešná pre ťažobné podniky a investorov, ale aj sociálne zodpovedné správanie. To znamená, že ťažobné podniky by mali zvýšiť svoje investície do trvalo udržateľných technologických riešení, ako je zníženie rizikových faktorov v zásobovaní vodou a zvýšenie investícií do znižovania emisií uhlíka v ťažobnom priemysle. Theťažobný priemyseločakáva sa, že výrazne zvýši svoje investície do technických riešení na zníženie emisií uhlíka, najmä v oblasti elektrických vozidiel, technológie solárnych panelov a systémov na ukladanie energie z batérií.
Ťažobný priemysel zohráva kľúčovú úlohu pri výrobe materiálov potrebných na zvládnutie klimatických zmien. V skutočnosti je svet v budúcnosti v procese prechodu na nízkouhlíkovú spoločnosť, ktorá si vyžaduje veľké množstvo nerastných surovín. Aby sa dosiahli ciele zníženia emisií uhlíka stanovené Parížskou dohodou, výrazne sa zlepší globálna výrobná kapacita technológií s nízkymi emisiami uhlíka, ako sú veterné turbíny, solárne fotovoltaické zariadenia na výrobu energie, zariadenia na skladovanie energie a elektrické vozidlá. Podľa odhadu Svetovej banky si celosvetová produkcia týchto nízkouhlíkových technológií v roku 2020 vyžiada viac ako 3 miliardy ton nerastných surovín a kovových zdrojov. Niektoré z nerastných surovín označovaných ako „kľúčové zdroje“, ako napr. grafit, lítium a kobalt môžu dokonca do roku 2050 zvýšiť celosvetovú produkciu takmer päťnásobne, aby uspokojili rastúci dopyt po zdrojoch technológie čistej energie. Je to dobrá správa pre ťažobný priemysel, pretože ak ťažobný priemysel dokáže súčasne prijať vyššie uvedený udržateľný režim ťažobnej výroby, priemysel rozhodujúcim spôsobom prispeje k realizácii globálneho budúceho rozvojového cieľa ekologickejšej ochrany životného prostredia.
Rozvojové krajiny vyprodukovali veľké množstvo nerastných surovín potrebných na globálnu nízkouhlíkovú transformáciu. Historicky mnohé krajiny produkujúce nerastné suroviny boli sužované kliatbou zdrojov, pretože tieto krajiny sa príliš spoliehajú na licenčné poplatky za práva na ťažbu, dane z nerastných surovín a vývoz surových nerastných produktov, čím ovplyvňujú cestu rozvoja krajiny. Prosperujúca a udržateľná budúcnosť, ktorú vyžaduje ľudská spoločnosť, musí prelomiť kliatbu nerastných zdrojov. Len tak môžu byť rozvojové krajiny lepšie pripravené prispôsobiť sa globálnej zmene klímy a reagovať na ňu.
Cestovnou mapou na dosiahnutie tohto cieľa je, aby rozvojové krajiny s vysokými zdrojmi nerastných surovín urýchlili príslušné opatrenia na zvýšenie kapacity miestneho a regionálneho hodnotového reťazca. To je dôležité v mnohých smeroch. Po prvé, priemyselný rozvoj vytvára bohatstvo, a tým poskytuje primeranú finančnú podporu na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie v rozvojových krajinách. Po druhé, svet nevyrieši zmenu klímy jednoducho nahradením jedného súboru energetických technológií iným, aby sa predišlo dopadu globálnej energetickej revolúcie. V súčasnosti zostáva globálny dodávateľský reťazec hlavným producentom skleníkových plynov vzhľadom na vysokú spotrebu energie z fosílnych palív v sektore medzinárodnej dopravy. Lokalizácia technológií zelenej energie vyťažených a vyrobených ťažobným priemyslom preto pomôže znížiť emisie skleníkových plynov tým, že sa základňa dodávok zelenej energie priblíži k bani. Po tretie, rozvojové krajiny budú môcť prijať riešenia zelenej energie iba vtedy, ak sa znížia výrobné náklady na zelenú energiu, aby ľudia mohli konzumovať takéto zelené technológie za prijateľnú cenu. Pre krajiny a regióny, kde sú výrobné náklady nízke, môžu byť lokalizované výrobné schémy s technológiami zelenej energie možnosťou, ktorá stojí za zváženie.
Ako je zdôraznené v tomto článku, v mnohých oblastiach sú ťažobný priemysel a klimatické zmeny neoddeliteľne spojené. Ťažobný priemysel zohráva dôležitú úlohu. Ak sa chceme vyhnúť najhoršiemu, mali by sme konať čo najskôr. Aj keď záujmy, príležitosti a priority všetkých strán nie sú uspokojivé, niekedy dokonca úplne nepriaznivé, tvorcovia vládnej politiky a podnikatelia nemajú inú možnosť, ako koordinovať kroky a snažiť sa nájsť efektívne riešenia prijateľné pre všetky strany. V súčasnosti je však tempo pokroku príliš pomalé a chýba nám pevné odhodlanie dosiahnuť tento cieľ. V súčasnosti je formulácia stratégie väčšiny plánov reakcie na zmenu klímy riadená národnými vládami a stala sa geopolitickým nástrojom. Pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov klimatickej reakcie, existujú zjavné rozdiely v záujmoch a potrebách rôznych krajín. Zdá sa však, že rámcový mechanizmus klimatickej reakcie, najmä pravidlá riadenia obchodu a investícií, sú diametrálne odlišné od cieľov klimatickej reakcie.
Web:https://www.sinocoalition.com/
Email: sale@sinocoalition.com
Telefón: +86 15640380985
Čas odoslania: 16. február 2023
